Stavebné pozoruhodnosti v obci

Cestu cez obec kedysi lemovalo len pár drevených domčekov a sedliackych hospodárstiev. Kedysi boli v Súľove dva dvory – horný a dolný – majetky bohatých pánov. Oba ležali na dolnom konci Súľova.

V obci bolo kedysi viacero rybníkov. V Súľove bol jeden a ostatné v Hradnej. Súľovský rybník bol na záhrade horného dvora. V Hradnej boli rybníky pred kaštieľom, a pod vrchom Žibrid. Jeden z nich je zachovalý dodnes. V týchto rybníkoch sa chovalo niekoľko druhov rýb a raky (nachádzali sa aj volne v potokoch, dnes tam môžme vidieť už len pár pstruhov).

Vari najkrajšou budovou je kaštieľ (z roku 1592) uprostred Súľova, dnes zrekonštruovaný, v súkromnom vlastníctve. Ostatné kaštiele ( v Súľove z roku 1603, v Hradnej postavený okolo roku 1600) na svoju rekonštrukciu ešte len čakajú. Kroniky uvádzajú, že pred kaštieľom v Hradnej boli v minulosti rybníky a fontány v tvare leva. Pred mnohými rokmi bol tento kaštieľ sídlom pánov. V jeho okolí vraj bolo vysadených množstvo ruží a iných okrasných kvetov. V nedeľu a počas sviatkov sa v kaštieli usporadúvali hostiny, na ktoré boli pozývaní hostia až z Budapešti a hudobníci z Viedne. V rotunde pravej ve˛e kaštieľa mal hosťovskś izbu i maďarský básnik Móric Jókai. Za kaštieľom na kopci nazvanom Pánska záhrada bola pochovaná majiteľka kaštieľa pani Madočani. Podľa zápisov v kronikách, táto pani si želala, aby hneď po jej smrti zaznel v Hradnej zo zvonice umieráčik. Preto o jedenástej v noci naozaj tento zvon zaznel, no po predchádzajúcom upozornení obyvateľov. Okrem toho si želala, aby na mieste, kde ju pochovajú, vznikol cintorín. Okolo jej hrobky vysadili 4 smreky, ktoré rastú ešte dnes. Bola pochovaná v rakvi, ktorá mala sklený vrch, takže telo bolo vidieť. Keď sa telo začalo rozkladať, pozostatky boli premiestnené na miesto dnešného cintorína.

Evanjelický kostol stojí v centre obce už od roku 1750. Na jeho vnútornej ľavej stene bol dlhé roky napísaný veršovaný latinský nápis opisujúci veľkú povodeň. Povodeň z 2.júna 1754 zaznačil vtedajší farár Juraj Jamriška. Nápis je dnes zamaľovaný, jeho podobu už nájdeme len na fotografii v cirkevnej kronike.

Je zaujímavosťou, že dnes rímsko-katolícky kostol postavený v roku 1616, patrí k najstarším protestantským kostolom na Slovensku. V čase protireformácie prešiel do vlastníctva katolíckej cirkvi. Napriek ťažkému obdobiu v minulosti dnes evanjelici a katolíci spolunažívajú v obci vo vzájomnej úcte.

Históriu pripomínajú aj pamätné tabule v obci. Vo vstupnom priestore skalnej tiesňavy je umiestnená pamätná tabuľa významného slovenského geológa 19. storočia Dionýza Štúra, ktorý bol významným priekopníkom v oblasti prieskumu Súľovských skál.

Na budove Miestneho osvetového strediska v Súľove sa nachádza spomienka na II. svetovú vojnu – pamätná tabuľa generálneho štábu majora Popova.

Pred vstupom do skalnej tiesňavy sa nachádzal drevený mlyn. Keď vyhorel, na jeho mieste postavili noví majitelia murovaný mlyn. V jeho blízkosti bola i píla na rezanie dosák z dreva. Kedysi stál mlyn bližšie k Súľovu, oproti vápenici.

Okrem stavebných pamiatok určite upútajú vašu pozornosť aj staré stromy – lipy. Jedna z nich, pri dolnom kaštieli v Súľove, bola vysadená okolo roku 1603. Tento strom je chránenou pamiatkou.