AKTIVITY
O záverečných prácach pojednáva Metodické usmernenie č. 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní. Jednoznačne odporúčame s týmto dokumentom sa oboznámiť!
Záverečné (maturitné) práce sú pre žiakov študijných odborov povinné (je to podmienka pre prístup k maturitnej skúške). Žiaci na maturitnej skúške v rámci praktickej časti odbornej zložky obhajujú túto svoju prácu, čo podlieha hodnoteniu... teda priamo ovplyvňuje výsledok maturitnej skúšky.
Obhajobu prác vykonávajú všetci žiaci za prítomnosti odbornej komisie (učiteľov školy) a pred žiakmi príslušnej triedy. Najlepšie práce potom postupujú ako súťažné práce SOČ do vyššieho kola (oblastné, krajské).
Školské kolo prehliadky záverečných prác bude dňa 21.1.2011, obvodné kolo bude v mesiaci marec 2011.
Kompletná príručka pre písanie prác SOČ je dostupná na webe, alebo ju možno stiahnúť tu.
Vzorový dokument (pre WORD), ktorý už má prednastavené všetky formáty(štýly, stránkovanie, obsah, číslovanie nadpisov a pod.), je k dispozícii na stiahnutie...
Najdôležitejšie pokyny z príručky:
Rozsah práce: 20 - 25 strán !!! (Do rozsahu práce sa počítajú nasledovné časti textu: úvod, hlavný text, záver, zoznam bibliografických odkazov, citácie, poznámky pod čiarou.
Prílohy sa do počtu nerátajú). Práca má byť napísaná v textovom editore Word, s typom písma: Times New Roman CE, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5. (t.j. 30 riadkov na stránke). Počet výtlačkov v prípade postupu: 3 exempláre.
Nastavenie strany: veľkosť papiera: formát A4 (210 mm x 297 mm), orientácia: na výšku, okraje: vľavo 3 cm, hore 2,5 cm, dole 2,5 cm, vpravo 2,5 cm
Číslovanie strán sa počíta od titulného listu (obálka sa do stránkovania nepočíta) až po "Zoznam bibliografických odkazov (vrátane).
Čísla stránok sa na úvodných stránkach nepíšu (nezobrazujú sa, nevytlačia sa); prvé číslo stránky je vytlačené až na strane "Úvodu" (strana č. 5) - vycentrovane, na spodnom okraji (päta).
Obálka obsahuje názov školy s jej adresou, mesto, názov: Stredoškolská odborná činnosť, číslo a názov odboru, názov práce, meno a priezvisko riešiteľa (spoluriešiteľov), ročník štúdia, rok a miesto dokončenia práce (napríklad: Čaklov 2011). Viď vzor obalu.
Titulný list obsahuje to isté ako obálka a naviac - meno konzultanta. Viď vzor titulného listu.
Čestné vyhlásenie a Poďakovanie sú uvedené na tej istej strane.
Obsah sa do počtu strán počíta, ale číslo strany sa neuvádza. Má byť automaticky vygenerovaný (vo Worde).
Úvod obsahuje stručný úvod do problematiky - dôvod, prečo sa autor rozhodol vypracovať prácu na danú tému. Stanovuje cieľ práce, jej poslanie a presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá. V úvode nie je potrebné rozvíjať teoretické informácie, má byť stručný a výstižný. Odporúčaný rozsah je jedna až jeden a pol strany. V úvode možno tiež poďakovať tým, ktorí riešiteľovi pomohli odborne a metodicky vypracovať prácu. Práca musí byť vypracovaná v súlade s normami slovenského jazyka, štylisticky správne, pričom autori musia dodržiavať všetky zásady odbornej terminológie, klasifikácie, nomenklatúry, používať platné jednotky sústavy SI.
Štruktúra práce :
Problematika a prehľad literatúry
Sú to teoretické východiská, teoretická analýza problematiky. Táto teoretická časť čitateľa stručne informuje o poznatkoch, ktoré boli v danej oblasti už publikované.
Každú publikáciu, z ktorej pri písaní Problematiky a prehľadu literatúry využijeme informácie, je potrebné citovať, t. j. uviesť súhrn údajov (meno a rok) umožňujúcich jej identifikáciu. Citácia býva umiestnená v texte. Každá citácia musí mať svoj bibliografický odkaz v Zozname použitej literatúry. V teoretickej časti by sa mali uvádzať len informácie, ktoré s riešenou problematikou súvisia. Odporúčaný rozsah je tretina predkladanej práce.
Ciele práce
V tejto časti autor podrobne rozpracuje hlavný cieľ a z neho vyplývajúce čiastkové ciele práce (čo chce prácou vyriešiť). Majú byť napísané jasne, zrozumiteľne, aby čitateľ porozumel, čo autor prácou sledoval. Kapitola Ciele práce sa začína na novej strane.
Materiál a metodika
Kapitola obsahuje podrobné opísanie postupu pri práci, ktorý bol vykonaný pre naplnenie cieľov práce. Presne a podrobne sú rozpracované jednotlivé kroky, ktoré autor uskutočnil pri získavaní potrebných údajov. Podobne ako Problematika a prehľad literatúry aj táto kapitola môže obsahovať citácie. Je dôležité uviesť aj autora použitej metodiky. Podľa napísanej metodiky sa musí dať daný experiment uskutočniť opakovane s rovnakými výsledkami (musí byť reprodukovateľný). Merané veličiny a jednotky treba udávať v sústave SI. Na konci kapitoly treba uviesť aj štatistické metódy, ktoré autor použil na vyhodnotenie výsledkov. Prehľadne, ale podrobne uvádzame súbor vzoriek, miesto a spôsob ich odberu. Pri písaní používame 1. osobu množného čísla.
Výsledky práce
Sú ťažiskom celej práce. V tejto kapitole sa nachádzajú len vlastné výsledky, zistenia a pozorovania. Táto kapitola sa tiež začína na novej strane, je možné ju spojiť s kapitolou DISKUSIA do jednej kapitoly VÝSLEDKY A DISKUSIA. Výsledky meraní, dotazníkov, testov a pokusov je vhodné spracovať aj do tabuliek a grafov (kvôli prehľadnosti). Pozorovanie je vhodné doplniť najdôležitejšími a najvýznamnejšími nákresmi, mapami, fotografiami. Rozsiahlejšie tabuľky a grafy sa obyčajne umiestňujú do príloh, pričom v texte sa musia nachádzať odkazy na ne. Výsledky sa majú podávať stručne, zrozumiteľne a prehľadne. Na tie najdôležitejšie výsledky musí byť čitateľ v texte upozornený.
Diskusia
V tejto časti sa nachádzajú úvahy a porovnania vlastných výsledkov s výsledkami, ktoré dosiahli v danej oblasti iní autori. V tejto časti sa interpretujú najdôležitejšie a najvýznamnejšie zistenia a výsledky, hlavne tie, ktoré majú veľký význam vo vzťahu k riešenému problému. Diskusia musí dávať odpovede na otázky a ciele vytýčené v úvode práce. V tejto časti autor vyjadruje svoje názory a postrehy ku skúmanej problematike. Výsledky porovnáva s literatúrou a vyvodzuje z nich vlastné závery – dedukcie. Medzi ne patrí aj konkrétne vlastné riešenie, alebo vlastný návrh na vyriešenie problému, ktorý práca sleduje. Tieto časti treba osobitne vyzdvihnúť, napísať, ako by sa dali vlastné výsledky, návrhy či poznatky autora uplatniť v praxi.
Závery práce
V závere autor stručne zhodnocuje dosiahnuté výsledky a splnenie vytýčených cieľov, zdôrazňuje odlišné fakty, ich objektivitu, význam a možnosti využitia v praxi. Nemá obsahovať rozbory a štúdie, ktoré patria do diskusie. V závere prezentuje autor svoj názor na daný problém a jeho riešenie. Musí vyzdvihovať prínos návrhov autora práce na daný problém a poukázať na spôsob ich realizácie. Záver by mal načrtnúť ďalšiu perspektívu práce v danej problematike so získanými poznatkami. Odporúčaný rozsah je jeden až jeden a pol strany.
Zhrnutie
V tejto časti stručne ale jasne a presne autor popíše cieľ práce, metodiku a urobí súhrn najdôležitejších zistení, výsledkov svojej práce. Odporúčaný rozsah je 10 – 15 riadkov, je to vlastne komentovaný obsah práce. Je veľmi dôležitou časťou, pretože čitateľ po prečítaní bude vedieť, o čom práca je a čo autor zistil. Resumé - je to zhrnutie práce v anglickom jazyku. Autor v ňom popíše cieľ práce, metodiku a urobí súhrn zistení a výsledkov vlastnej práce. Odporúčaný rozsah je 10 – 15 riadkov.
Zoznam bibliografických odkazov
Ide o zoznam použitej, nie naštudovanej literatúry. Pomocou neho sa má čitateľ práce dostať k pôvodným prameňom, ktoré boli citované v práci, a nie dozvedieť sa o autorovom teoretickom rozhľade. V zozname bibliografických odkazov sa uvádza iba literatúra citovaná v texte. Zoznam musí byť v abecednom poradí. Obsahuje bibliografické odkazy, t. j. informácie o dokumentoch, ktoré sa skutočne použili pri písaní práce. Musia byť v ňom uvedené odkazy na pramene, uvedené v texte práce (aj pramene pod obrázkami a tabuľkami). Pre citovanie literárnych prameňov ako aj tvorbu bibliografických odkazov sa využíva norma STN ISO 690.
Napr.:
Odkazy z internetovej stránky:
PRÍLOHY
Pri písaní práce sa všetky netextové časti (tabuľky, grafy, mapy, fotografie, CD, ...) umiestňujú do príloh a sú uvedené na zozname príloh. Tie sú podľa potreby rozčlenené na jednotlivé časti (poradie nie je fixné, väčšinou sa však tabuľky a grafy umiestňujú do prednej časti a fotodokumentácia na koniec príloh) . Podľa charakteru môžu byť zviazané s textovou časťou, alebo dôsledne uložené vo zvláštnom obale tak, aby pri manipulácii s nimi nedošlo k ich poškodeniu, alebo k strate. Sú očíslované a uvedené na zozname príloh a môžu to byť : nákresy (ilustrácie) - tabuľky - grafy - mapy - fotodokumentácia a iný dokumentačný materiál - výpisy programov - audio alebo videokazety - diskety alebo CD.
Nákresy (ilustrácie), foto
Nákresy (fotografie) sa označujú v texte skratkou Obr. X (obrázok), alebo Fig. X (figgure). Systém však musí byť jednotný, a tak sa skratky v jednej práci nesmú kombinovať. Nadpisy a popisy sa píšu pod objektom.
Tabuľky
Do tabuľky sa zoraďujú údaje vtedy, ak ich nie je možné prehľadne uviesť v texte. Označujú sa skratkou Tab. X (tabuľka, table). Každá tabuľka musí mať hore umiestnený nadpis, prípadne stručný sprievodný text. Ak je potrebná legenda, umiestňuje sa pod tabuľku. Pri uvádzaní analýz sa uvádza tiež pracovisko, kde bola analýza robená, prípadne analytik a použitá metóda. (Tieto údaje by mali byť uvedené aj v metodike). Údaje uvedené v tabuľkách sa nemusia opakovať v texte a grafoch. Keď ide o väčšiu tabuľku, svojim vnútorným usporiadaním by mala zodpovedať šírke strany.
Grafy a diagramy
Grafy a diagramy sú obdobou tabuľkového zápisu, avšak na ich znázorneniach sa mnohé javy a zistenia dajú veľmi prehľadne demonštrovať. Pre čitateľa sú veľmi zaujímavé (pozri kapitolu " Ako zaujať formou práce") a očakáva, že sa z nich dozvie dôležité informácie. Tak treba aj grafy koncipovať. Majú byť pekné, ale zároveň jednoduché, prehľadné a presné. Ak je to možné, uprednostňujú sa čiernobiele dvojrozmerné grafy. Údaje uvedené v presnom grafe sa už nemusia uvádzať do tabuliek. V texte sa grafy označujú slovom Graf X. Každý graf má mať nadpis a prípadný sprievodný text.
Pri samotnej obhajobe práce ( 5-10 min.) je treba vždy uviesť názov práce, jej zámer (účel), t. j. prečo táto práca vznikla, čo si dala za cieľ; čo práca obsahuje (čo všetko sa v nej čitateľ môže dozvedieť); výsledky (čo nové sa prácou dosiahlo, stručný opis dosiahnutých výsledkov a ich demonštrácia); prínos práce a jej možné ďalšie využitie v škole, v praxi...
Pre úspech práce je nevyhnutné, aby sa dôležité a zaujímavé informácie nachádzali na správnom mieste a v správnej forme. Preto sa v posledných rokoch, hlavne na zahraničných súťažiach stále viac používajú postery (vizuálne prevedenie písomnej práce). Kým sa autor rozhodne urobiť poster, mal by si uvedomiť, čo ním chce dosiahnuť (komunikáciu, uspieť pri hodnotení, vyvolať záujem, "predať" svoju prácu a pod.), ďalej si odpovedať na otázku ako to chce dosiahnuť a napokon na otázku komu je určený. Poster by mal v koncentrovanej forme priniesť informácie porovnateľné s tým, čo ponúka úplná verzia tlačenej práce. Je to primárne vizuálny komunikačný prostriedok, iba máloktorý účastník súťaže si prečíta kompletne celý text. Preto je dôležité, aby poster zaujal na prvý pohľad (druhý sa nemusí konať). Pre poster platí pravidlo, že "menej je niekedy viac".
Prehľad súťažných odborov SOČ :
Súťažiaci okrem základných súčastí prezentácie (obsah a vizuálne pomôcky) komisiu a spolusúťažiacich zaujme hlasom, rečou tela a vzhľadom. Preto by mal byť vhodne oblečený a upravený (odporúča sa spoločenské oblečenie). Autor po vyzvaní k obhajobe pozdraví prítomných a osloví predsedníctvo odboru. Predstaví tému práce a školu, na ktorej študuje. Zoznámi stručne komisiu a prítomných s obsahom práce, cieľom, postupom a výsledkami riešenia (prečo prácu robil a k čomu sa dopracoval, čo sa mu podľa jeho názoru podarilo, či je možné výsledky prakticky využiť a pod.). Pri obhajobe pôsobí uvoľnene, sebavedome, udržuje očný kontakt s prítomnými, (rozhodne by sa nemal otáčať k prítomným chrbtom!). Ústnu obhajobu odporúčame doplniť elektronickou, prípadne audiovizuálnou prezentáciou (PowerPoint). Je nevhodné pri obhajobe čítať súvislý text, odporúča sa vlastnými slovami prezentovať výsledky práce. Počas obhajoby pôsobí rušivo prílišná alebo neadekvátna gestikulácia, príliš tichý alebo hlučný prednes, monotónny hlas, používanie „zvukových tikov“ (ehm, teda, pravda, ééé). V celoštátnom a medzinárodných kolách obhajuje prácu jeden autor (spravidla ten, ktorý je uvedený ako prvý v prihláške). Počet obhajujúcich autorov jednej práce v nižších kolách (školské, regionálne, obvodné, krajské) stanovuje každoročne príslušná komisia . Odporúčaná doba prezentácie vlastnej práce je minút.
Diskusia
V diskusii autor odpovedá na otázky členov komisie, prípadne ostatných prítomných súťažiacich. Otázky sa týkajú výlučne riešenej problematiky, nie je to skúšanie žiaka zo stredoškolského učiva. Súťažiaci by mal získať pocit, že komisia ocenila jeho dosiahnuté výsledky. Aj napriek tomu, že urobil chyby a práca mala nedostatky, rozšíril si vedomosti a poznatky, ktoré by ho motivovali k ďalšiemu vylepšovaniu svojej práce. Celková obhajoba spolu s diskusiou je maximálne 20 minút .
Chyby pri obhajobe:
príliš dlhá obhajoba, ak je použité napr. video alebo dataprojektor, tak aj príliš dlhá projekcia. Odporúča sa pripraviť si prezentáciu práce na 10 minút (zamerať sa hlavne na popis dosiahnutých výsledkov a formulovanie záverov),ĺhavé opakovanie teoretickej časti, potom nie je čas na prezentáciu vlastnej práce,íliš dlhé alebo stručné odpovede na otázky komisie, autor dostatočne jasne nevyzdvihne cieľ práce, vlastné výsledky a prínos práce pre prax.