Spojená škola ČAKLOV

Hľadať
MF Software

Prejdi na obsah

ŠIKANOVANIE - diagnostika, prejavy, ochrana žiakov

DOKUMENTY > vyučovací proces

Šikanovanie detí a mládeže
Problematiku šikanovania na školách nemožno podceňovať a v súčasnej dobe sa ňou musí zaoberať každý pedagogický pracovník školy, priebežne hodnotiť uplatňovanie zásad prevencie a prípadné zistenia dôsledne potláčať. Tento dokument informuje o podstate šikanovania, o mieste realizácie šikanovania, o spôsoboch jeho prevedenia, o vekovom ohraničení agresorov a obetí, o rozdielnostiach v spôsobe šikanovania u obidvoch pohlaví a pod. Tento dokument rozširuje Vnútorný školský poriadok školy a je jeho súčasťou. Pre triednych učiteľov odporúčame preštudovať príručku.

1. ČO JE ŠIKANOVANIE?

Ide o ponižovanie a pokorovanie slabších jedincov vo vnútorných spoločenstvách: najčastejšie medzi dospievajúcimi mužského pohlavia na vojne, v zariadeniach internátneho typu pri školách, vo výšších triedach škôl základných a stredných. Úmyselná snaha získať psychologickú alebo spoločenskú a hmotnú výhodu nad inými jedincami prostredníctvom ubližovania, hrozieb, výsmechu a zastrašovania.

1.1. Hlavné znaky a prejavy šikanovania

Hlavné znaky šikanovania sú:

  • zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky,
  • útočníkom môže byť jedno dieťa, alebo skupina detí,
  • incidenty sú opakované,
  • nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.


Prejavy šikanovania:

  • priame - posmech, pokorujúca prezývka, nadávky, hrubé žarty, kritika dieťaťa - nepriateľská až násilnicka, príkazy od iných detí - panovačním, nepriateľským tónom, stranie, kopanie, rany - nemusia byť silné, ale obeť ich nevracia,
  • nepriame - cez prestávky je dieťa samé, vyhľadáva blízkosť učiteľa, náhle sa zhorší v prospechu, zmení cestu do školy, jeho veci sú často poškodené, máva modriny, škrabance, stáva sa uzavretým, odmieta povedať čo sa mu stalo,


K školskému šikanovaniu dochádza v ústraní ( v šatni, na záchode, kde nechodí pedagóg, ktorý je poverený dozorom) a je prítomná iba obeť a agresor, alebo skupinka dvoch až troch agresorov. Veľmi často sa týranie odohráva v triede, za prítomnosti väčšiny spolužiakov. Tí sa nepostavia na ochranu obete z ľahostajnosti, zo strachu, alebo preto, že obeť je nesympatický žiak (outsieder). Obraz doplňuje typická hliadka pri dverách, ktorá dá včas signál, že sa blíži učiteľ.
Ak by sme chceli nachádzať isté rozdielnosti v spôsobe šikanovania medzi chlapcami a dievčatami, uvádzame, že chlapci si niekedy vyberajú obete medzi obidvoma pohlaviami, ale dievčatá si ubližujú len medzi sebou. Šikanovanie medzi dievčatami prebieha skrytou formou, pretože spočíva skôr vo vylučovaní zo skupinových činností, vo všeobecnom ignorovaní a šírení klebiet než v zjavnom fyzickom násilí.

1.2. Príčiny šikanovania

Stretávame sa s názorom, že ak sa snažíme pochopiť prečo deti šikanujú, musíme rozlišovať medzi tými, ktorí chcú niekoho potrápiť len krátkodobo, aby si tak ventilovali svoje okamžité rozrušenia a chronickými šikanovateľmi, ktorých správanie je narušené po všetkých stránkach.

Príčinou krátkodobého šikanovania:
sú obtiažné situácie, ktoré môžu dieťa priviesť až ku snahe o odreagovanie sa od nepríjemnej reality práve šikanovaním ostatných,
Súvisí to s rozvodom rodičov, nový prírastok do rodiny, úmrtie príbuzného, priateľa či obľubeného zvieratka, nuda, frustrácia.
K šikanovaniu sa môže uchýliť aj dieťa, ktoré si samo predtým muselo vytrpieť nejaké zlomyselnosti, alebo sa pokúšať o odplatu.

Príčiny dlhodobého šikanovania:
Na otázku: "Prečo sa z niektorých detí stávajú chronickí trýznitelia?", odpovedáme tvrdením, že niekedy ide o rozmaznané deti, od základu skazené už z domova, ktoré sú egocentricky presvedčené, že musia od svojho okolia získať všetko, čo si zmyslia, a že niekto iný okrem nich nemá prakticky žiadne práva.

Šikanovanie má veľa príčin. Niektoré sú známe na prvý pohľad, iné objavíme vtedy, keď pôjdeme do hĺbky problému. Uvádzame tie hlavné:

  • tužba po moci, ovládať druhého človeka,
  • motív krutosti, človeku niekedy pôsobí potešenie, keď vidí druhých trpieť,
  • zvedavosť, týrať druhého, je tak trochu experiment,
  • nuda, túžba po senzácii.


1.3. Rizikové osobnostné charakteristiky
Za najvýznamnejšie rizikové faktory pre naštartovanie šikanovania môžeme považovať osobnostné charakteristiky iniciátorov a obetí a ich vzájomný vzťah.

Kto šikanuje?
Agresori - útočníci
Ide o jedincov:

  • nadpriemerne telesne zdatných, silných, obratných (hlavne pri fyzických útokoch)
  • s veľmi dobrou inteligenciou, ktorá umožňuje vymýšľať rafinované formy agresie, čím môže nahrádzať nedostatok fyzickej sily
  • sebaistých, neúzkostných, často však poškodených nevhodnou výchovou
  • typická je túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať
  • ľahko sa urazia, sú vzťahovační
  • ubližovať druhým je pre neho radosť
  • určitú úlohu tu majú temperamentové predpoklady ( vznetlivosť, impulzivita) vždy však posilňované rodinnou výchovou ( nedostatok záujmu, citový chlad, ponižovanie, fyzické násilie, agresívne správanie rodičov)
  • ktorí sa chcú týmto spôsobom zaradiť do partie


Obeť šikanovania
Najdôležitejším zistením je, že obeťou šikanovania sa môže stať každý. Šikanovanie hrozí deťom, ktoré prídu ako nové do zohraného kolektívu. Tieto deti sa stanú predmetom nepriateľstva pre svoju nejakú prednosť. Môžu to byť deti premýšľavé, príliš zrelé a ušľachtilé, infantilné, pre svoju jemnosť.

Najčastejšie sa stávajú deti terčom tohto druhu agresie:

  • ak sa od skupiny odlišujú pre nejakú zvláštnosť (dobrý žiak, alebo handicap),
  • ak má v škole málo kamarátov,
  • ťažšie nadväzuje kontakty,
  • na ostatných pôsobí dojmom citovo labilného,
  • dieťa zo sociálne slabšej vrstvy ( menej atraktívne oblečené, hygienická zanedbanosť),
  • provokujú agresiu vlastným správaním.


Obeť máva nízke sebavedomie, má sklon pociťovať zanedbanie bez dostatočného dôvodu, považuje sa za hlúpu a nezaujímavú, submisívne sa podriaďuje. Ťažko sa presadzuje medzi vrstovníkmi.

Rozpoznanie obete šikanovania

  • Dieťa je cez prestávky často samé, ostatné deti o neho nejavia záujem.
  • Pri skupinových športoch je dieťa volené do družstva často posledné.
  • Cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov.
  • Pôsobí smutne až depresívne, máva blízko k plaču.
  • Zhoršujú sa jeho školský prospech, niekedy náhle.
  • Jeho veci sú poškodené alebo zničené.
  • Má odreniny, modriny, škrábance, ktoré nevie vysvetliť.
  • Často ho pred odchodom do školy pobolieva hlava, brucho.


1.4. Postup pri zistení šikanovania na škole:
Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho, ak si to sám nepraje a nechce pristúpiť na otvorenú konfrontáciu.
Pri riešení prípadu čo najmenej prezradíme o tom, čo už vieme a o tom, čo nemôžeme dokázať.
Vypočuť obeť, obvineného a svedkov, každého zvlášť.
Celý prípad riešiť kľudne, na pokojnom mieste, s dostatkom času.
Prípad oznámiť rodičom obete i agresora.

Rozhovor s obeťou

  • necháme dieťa samostatne hovoriť, citlivo ho povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac
  • po spontánnej výpovedi sa začneme pýtať na všetky podrobnosti
  • otázky:"Čo sa stalo? Kde sa to stalo? Kto čo urobil? Ako sa správali ostatní prítomní?"
  • obeť uistíme o svojej ochrane
  • môžeme dieťa požiadať, aby celý incident napísalo
  • ak je viditeľné zranenie, upovedomíme lekára, prípadne políciu
  • upovedomíme rodičov
  • na otvorenú konfrontáciu dieťa neprehovárame, iba mu to navrhneme, ak nesúhlasí, znovu ho ubezpečíme o ochrane
  • pozor na falošné obvinenia


Rozhovor s agresorom

  • skôr ako začneme naostro vyšetrovať, zvážime, aká je možnosť agresora usvedčiť
  • ak je táto možnosť veľmi malá, hlavne v prípade strachu a obáv obete, musíme sa uspokojiť s tým, že urobíme všetko pre ochranu obete
  • otvorene povieme o obvinení a sleduje reakcie ( chránime obeť i svedkov)
  • jednáme kľudne, neoddávajme sa prípadnému hnevu
  • necháme samostatne hovoriť agresora, prípadne mu dáme celú situáciu napísať
  • kladieme mu jasné a presné otázky
  • kým prípad nie je vyriešený, neodsudzujeme
  • aj v prípade vyriešeného problému odsúdime čin, nie celú osobnosť ( ako človek má šancu na nápravu)
  • informujeme o možných sankciách a ďalšom postupe


Rozhovor so svedkami

  • individuálne rozhovory
  • kladieme konkrétne otázky ( kto, kedy, ako)
  • v prípade, že sa nám nedarí, použijeme tákú otázku z ktorej sa už predpokladá, že dieťa určitú vec videlo "Kde si bol keď..."namiesto "Ublížil X žiak žiakovi Y"
  • dobré sú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať áno - nie - neviem
  • musíme čeliť výhovorkám


Rozhovor s rodičmi obete

  • informujeme ich o celom priebehu vyšetrovania
  • ubezpečíme ich o ochrane ich dieťaťa
  • snažíme sa dohodnúť na spolupráci


Rozhovor s rodičmi agresora

  • rodičov pozveme na rozhovor
  • oboznámime ich o priebehu vyšetrovania, o podstate činu i o celkovom správaní sa dieťaťa v škole
  • u týchto rodičov, ktorí nemajú záujem spolupracovať, a ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, rozhovor zbytočne nepredlžujeme. Oboznámime ich o možných sankciách a o ďalšom postupe.
  • zápis z jednania im dáme podpísať


Oboznámenie triedy

  • oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní
  • vo vážnejších prípadoch by mal toto jednanie viesť riaditeľ školy
  • v prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upustíme


2. POSILNENIE DEMOKRACIE V TRIEDE A V ŠKOLE

Výchova detí k demokracii má hlavné zásady:

  • Pýtať sa detí na ich názory a priania, trpezlivo a s rešpektom ich počúvať, diskutovať s nimi.
  • Dávať skupine, triede, pri vhodných príležitostiach možnosť voľby: o čom chcú diskutovať, čo ich zaujíma.
  • Pestovať žiackú samosprávu v rámci školy aj v rámci jednotlivých tried.


Výhody demokratických tried, kde žiaci:

  • môžu spolurozhodovať o pravidlách správania,
  • sú vystavení logickým dôsledkom vlastného nesprávného správania,
  • sú motivovaní k aktívnej spolupráci na vyučovaní


3. SPÔSOB VYHLÁSENIA A KONKRÉTNE AKTIVITY PRI RIEŠENÍ ŠIKANOVANIA

Vieme, že ritualizácia, slávnosť a vážnosť určitej chvíle dodáva vyhláseniu veľkú váhu a zvýrazňuje jeho dôležitosť. Vyhlásenie boja proti šikanovaniu by malo byť frontálnym útokom vo všetkých oblastiach života školy, DM, strediska výcviku aj mimo školy.

Niektoré nápady:

  • slávnostné vyhlásenie boja proti šikanovaniu v prvý deň školského roka
  • slávnostný podpis zmluvy o "vzájomnom neútočení" - musí byť konkrétna a kontrolovateľná
  • zmapovanie situácie o výskyte šikanovania na škole anonymným dotazníkom
  • pravidelné opakovanie mapovania situácie dotazníkom, prípadne iné formy zisťovania šikanovania
  • počas školského roka vyhlásenie týždňa boja proti šikanovaniu, v rámci ktorého napr. navštívia študenti verejné súdne pojednávanie šikanovania, výtvarná súťaž, relácia v rozhlase, ap.
  • výstava fotodokumentácie zachycujúcej šikanovanie v škole aj mimo nej (aj v minulosti)
  • riešenie modelových situácií šikanovania na hodinách etiky
  • súťaž o najlepší plagát pri kampani proti šikanovaniu
  • spoločná estetická úprava kritických miest, kde sa šikanovanie vyskytovalo podľa návrhov študentov
  • súbežné zvolenie "senátu" zo zástupcov tried a pedagógov školy, ktorý by prejednával a sankcionoval jednotlivé prípady šikanovania podľa školského zákonníka
  • na hodinách etiky brainstorming nápadov na konkrétne odmeny a tresty
  • súťaž o logo a nápis na tričká proti šikanovaniu, ktoré potom môžu byť zahrnuté do odmien
  • symbolické "lúčenie, zničenie" minulosti zviazanej so šikanovaním
  • oboznámenie sa s Trestným zákonom a základnými informáciami o šikanovaní - referáty študentov, diskusné kluby, články v školskom časopise, besedy s právnikom, ap.


Všetky spôsoby vyhlásenia a zverejňovania šikanovania musia byť súčasťou celkovej stratégie, musia mať zmysel, musia byť naplnené skutočnými činmi a emocionálne tak silné, aby mali dopad na zmenu postoja študentov k šikanovaniu.

4. VYMEDZENIE KRÍZOVÝCH MIEST A VYTVORENIE SYSTÉMU ICH KONTORLY

Tu ide o ujasnenie toho, čo budeme za šikanovanie považovať, aké presné prejavy v správaní napĺňajú podstatu šikanovania a ako má zareagovať pedagóg alebo ktokoľvek iný, keď sa stane aj náhodným svedkom takého správania. Presné kritické miesta, čas, spôsoby a situácie môžeme zistiť dotazníkom. Po jeho spracovaní a vyhodnotení vytvoríme systém kontrolných opatrení.
Buď ponecháme v kompetencii pedagóga ako situáciu zvládne, alebo sa ako škola ujednotíme na základných technických pravidlách platných pre študentov aj pedagógov- komu sa má prípad hlásiť, kam sa má vinník odviesť, kto kde zabezpečí dozor, ako ochrániť obeť šikanovania, kto bude zodpovedný za riešenie konkrétnych prípadov pokiaľ sa vyskytnú atď.

5. REALIZÁCIA VÝCHOVNÝCH OPATRENÍ

Je veľmi dôležité premyslieť, akým spôsobom budeme udeľovať odmeny a tresty.
Výchovný účinok môže mať trest aj odmena pre ostatných (nie toho koho sa priamo dotýka) len vtedy, keď sú o ňom adresne informovaní ako o dôsledku skutočného správania. Znamená to pre ostatných aj potvrdenie toho, že to čo sme vyhlásili myslíme vážne a sami dodržiavame, a že ponesú reálne dôsledky za svoje správanie.
Tu je potrebné opatrne zvažovať, aký účinok bude mať určitá forma zverejnenia.
Môžeme totiž vyvolať pocit falošného hrdinstva pri vyhlásení a osobnom pranierovaní vinníka na verejnom zhromaždení školy.
Vyvolanie nenávisti voči obeti predhodenej davu bez možnosti brániť sa tiež nie je žiaduce.
Anonymné a neosobné vyhlásenie cez rozhlas zasa nevyvolá silné emocionálne zážitky, ktoré pomáhajú tvoriť pocit vlastnej zodpovednosti za svoje činy.

Mohli by sme napríklad vyhlásiť mimoriadnu triednickú hodinu v jeden deň, v jednu hodinu na celej škole, kde každý triedny profesor informuje v podobnom duchu, tzn. adresne, kto, čo spravil, čo porušil, aké mal možnosti nápravy, za čo bol vylúčený, preradený alebo inak potrestaný.
Dôležité je zamerať sa viac na odsúdenie činu, ako človeka, aby mal predsa len možnosť odčiniť svoje hriechy. Dôvernejšia atmosféra v triede umožňuje klásť otázky triednemu, navrhovať možné iné opatrenia a dohodnúť sa na ďalšej stratégii, aby sa niečo podobné neopakovalo.

6. VYUŽITIE VOĽNÉHO ČASU AKO PREVENCIA VOČI ŠIKANOVANIU

Zmysluplné využívanie voľného času v škole počas prestávok, po vyučovaní aj mimo školy je jednou zo základných podmienok úspešného preventívneho pôsobenia. Keď som zaujatý niečím užitočným a zaujímavým, nemám čas, ani chuť vymýšľať, komu by som naschvál ublížil šikanovaním. Odporúčame tiež prehodnotiť zákaz vstupu na školské ihriská v areáli po vyučovaní aj keď vieme, že je ťažké nájsť spôsob ako by sa dali využívať najmä z hľadiska bezpečnosti detí.
Pri návštevách škôl sa stále stretávame aj s takými javmi, že pingpongové stoly, počítače, klavíry, knižnice sú pozamkýnané, neprístupné počas prestávok a po vyučovaní. Aj keď chápeme obavu o ich zničenie, či stratu domnievame sa, že je užitočnejšie dať ich za určitých presných pravidiel voľne k dispozícii. Je možné uvažovať aj o poskytovaní a požičiavaní atraktívnych vecí alebo činností ako odmeny za žiaduce správanie.

7. VYUŽITIE DOTAZNÍKA O ŠIKANOVANÍ

K zisťovaniu skutočného výskytu šikanovania priamo v škole možno formou anonymného dotazníka (Príloha č. 1).
Je možné vybrať si z dotazníka len tie položky a otázky, ktoré vás konkrétne zaujímajú. Niekoľko praktických odporúčaní pri práci s dotazníkom:

  • dôležité je zabezpečiť anonymitu dotazníka, aby vám študenti bez strachu z prezradenia podali čo najviac informácií - študenti môžu vypĺňať dotazník v jeden deň, hodinu, jedným typom pera. Ihneď po vyplnení príde dotazníky do triedy prevziať dôveryhodná osoba a premieša ich spolu s ostatnými, už zozbieranými;
  • prieskum sa opakuje aspoň dvakrát do roka, aby sme mali priebežne prehľad o efektívnosti nášho pôsobenia;
  • opakovaným prieskumom upozorňujeme študentov, že riešenie problému berieme vážne a zabezpečujeme znižovanie výskytu šikanovania (pozri výsledky v úvode);
  • vyhodnotenie a interpretáciu výsledkov zveríme jednej školenej osobe - výchovnému poradcovi, ktorý by mal súčasne celú akciu koordinovať.Tu treba upozorniť na interpretáciu otázky o výskyte šikanovania - celá trieda môže byť napríklad svedkom jedného prípadu šikanovania a uvedie to v dotazníku. Tak sa zistí, či žiaci vedia o šikanovaní a nie to, že sa skutočne reálne a konkrétne v toľkých prípadoch vyskytuje.


8. ŠIKANOVANIE AKO FENOMÉN TRESTNEJ ČINNOSTI

Pri riešení problému šikanovania v školách a školských zariadeniach sa v našej odbornej poradenskej praxi často stretávame s tým, že vinníci, aj obete si málokedy uvedomujú, že v prípadoch šikanovania ide veľmi často o trestné činy a sankcie sa riadia trestným právom.
Predkladáme vám preto stručný prehľad v súčasnosti platnej legislatívy v Slovenskej republike, týkajúcej sa trestnej činnosti v prípade šikanovania. Našim cieľom je pomôcť pedagógom lepšie sa zorientovať v zložitej problematike riešenia tohto vážneho problému.

Vymedzenie základných pojmov
Trestné právo sa rozdeľuje na trestné právo hmotné a trestné právo procesné:
Trestné právo hmotné vymedzuje, čo je trestný čin, aké sú podmienky trestnej zodpovednosti, druhy nápravnovýchovných opatrení, ako aj skutkové podstaty konkrétnych trestných činov.
Trestné právo procesné potom upravuje postup pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov.
Trestný čin sa definuje ako "pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone". Pod znakmi trestného činu sa rozumie skutková podstata činu vymedzená v jednotlivých paragrafoch Trestného zákona (v materiáli kurzívou uvádzame číslo paragrafu Trestného zákona).
Páchateľom trestného činu je ten "kto trestný čin spáchal sám" (§ 9 ods.1). Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá sa každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia) (§ 9 odst.2 ).
Podľa § 10 odst.1 Trestného zákona účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne:

  • zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor)
  • naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca)
  • poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník)


Tresne zodpovedný nie je ten, "kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok" (§ 11) a v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).
Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých sa nachádzajú v Siedmej hlave trestného zákona. Podľa neho je za mladistvého považovaná osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (§ 74 ods. 1).
Účelom trestu mladistvého je predovšetkým "vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza" (§ 76).
Súd môže mladistvému uložiť tresty odňatia slobody, prepadnutia vecí, vyhostenia a ak je zárobkovo činný, peňažný trest. Trest zákazu činnosti mu môže súd uložiť len vtedy, ak to nie je na prekážku v príprave na jeho povolanie (§ 78).
Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone sa u mladistvého znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť a dolná hranica jeden rok (§79 odst.1).
V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov (§ 79 odst.2).
Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok vykonáva v nápravno-výchovných ústavoch pre mladistvých (§ 81 odst.1).
Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden až tri roky (§ 82). Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za jeho nápravu, aby mladistvý žil riadnym životom (§ 77 odst.1).
Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova, ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest (§ 77 odst.1).
Ochrannú výchovu môže mladistvému súd určiť podľa § 84 odst.1 Trestného zákona vtedy, ak:

  • o jeho výchovu nie je primerane postarané
  • jeho doterajšia výchova bola zanedbaná
  • vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije


Ochranná výchova sa podľa § 85 odst.1 Trestného zákona vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach a ak to vyžaduje zdravotný stav chovanca v liečebnom ústave.
Chovanec sa tu pod riadnym pedagogickým vedením pripravuje na budúce povolanie (§ 85 odst.2). V súvislosti s posúdením, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého, ukladá sa spravidla orgánu poverenému starostlivosťou o mládež zistiť stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný (§ 292).

Šikanovanie ako trestný čin
Šikanovania sa bezprostredne dotýka § 235 a 237 Trestného zákona v jeho ôsmej hlave, v ktorej sú uvedené skutkové podstaty trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
Vydieranie vymedzuje § 235 ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, "kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel."
Páchateľ tohoto trestného činu sa potresce odňatím slobody až na tri roky (§ 235 odst.1).
Odňatím slobody na dva až osem rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spáchal tento čin ako člen organizovanej skupiny, ak ho spáchal so zbraňou, alebo ak ním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu (§ 235 odst. 2).
Páchateľ sa potresce odňatím slobody na päť až dvanásť rokov, ak týmto trestným činom spôsobil smrť alebo veľkú škodu (§ 235 odst.3).
Útlak sa v § 237 označuje ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, "kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel", za čo býva potrestaný odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
Obmedzovania slobody a vyznania sa podľa § 236 dopúšťa ten, "kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou ťažkej ujmy:

  • núti iného na účasť na náboženskom úkone
  • zdržuje iného bez oprávnenia od takejto účasti
  • inému v slobode vyznania ináč bráni


Potresce sa odňatím slobody až na
dva roky alebo peňažným trestom."

Problémy pri posudzovaní šikanovania

Tu uvádzame niekoľko poznámok, kedy môže byť pri výskyte a posudzovaní konkrétnych spôsobov šikanovania v škole podozrenie na páchanie trestného činu a je nutné kontaktovať políciu:
Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť "len" s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a dôsledkom je neblahý psychický účinok na obeť, ide tiež o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.
Násilné odobratie vecí (peniaze, hračky, oblečenie a pod.) aj malej finančnej hodnoty môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže. Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.
Pokiaľ sa šikanovanie prejaví na zdravotnom stave poškodeného, môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví. V tom prípade je nutné ošetrenie lekára a jeho odborné vyjadrenie.
Ak je šikanovanie založené na úmyselnom poškodení vecí obete, môže ísť o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 15 rokov, nie sú trestne zodpovedné. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom, pokiaľ bežné výchovné postupy nemajú účinnosť. V takých prípadoch je nutné obrátiť sa na sociálneho kurátora mládeže odboru sociálnych vecí príslušného mestského alebo okresného úradu. Kurátor je oprávnený vo vážnych a odôvodnených prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu. Toto opatrenie platí až do vydania riadneho rozsudku súdu. Z praxe vieme, že realizovať tieto opatrenia je ťažké .
Sexuálne formy šikanovania môžu byť zahrnuté pod trestné činy pokusu o znásilnenie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie alebo kupliarstvo.
Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť.
Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.

ZÁVER
Uvedomujeme si, že šikanovanie, a vydieranie je natoľko závažný problém, že nie je možné vyriešiť ho niekoľkými odporúčaniami. Neexistuje jednoduché riešenie, ani hotové návody.
KPPP vám môže poskytnúť odborné metodické a informačné materiály, kde sa o princípoch i využiteľných metódach zvládania nežiaducich prejavov správaní (šikanovania, aj iných) hovorí.
Môžeme vám taktiež pomôcť vytvoriť niektoré konkrétne dotazníky, zostaviť škály, prípadne ich realizovať spolu s vami v praxi, zinterpretovať a vyškoliť vás v práci s nimi.
Náročná tvorba výchovného systému v podmienkach školy založeného na poznaní reality a každodenné dôsledné a vyčerpávajúce dodržiavanie vlastného výchovného postupu je však už len v rukách a pôsobnosti pedagógov priamo na školách v úzkej spolupráci s rodinou, aj študentmi.

ZOZNAM LITERATÚRY
Bear & Bear: Disciplína v škole. Vydala: Nadácia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, jún 997.
Fila, Stanislav.: Správa o prieskume sociálnych vzťahov na SOU. KPPP, Banská Bystrica 1997.
Fontana, David.: Psychologie ve školní praxi. Portál, Praha 1997
Franeková, Jana: Šikanovanie v školskom prostredí. Záverečná práca UMB, Banská Bystrica 1996.
Elliotová, Michele.: Jak ochránit své dítě. Portál, Praha 1995
Kariková, Soňa: Analýza javu vydierania v podmienkach SOU Stredoslovenského kraja. Záverečná práca PGŠ, FFUK Bratislava 1989
Kariková, S.: K problematike šikanovania v SOU In.: Odborná výchova č. 3/1988 roč.39.
Kariková, S.: Aký je žiak ktorý vydiera? In.: Odborná výchova č. 5-6/1993, roč.43, str. 52-54 .
Kolář, Michal.: Skrytý svět šikanování. Portál, Praha 1997.
František Koukolík, Jana Drtilová: Vzpoura deprivantů. Makropulos Praha 1996
Krumbholz & Krumbholz: Zmena detského správania. Interný preklad KPPP Banská Bystrica
Metodický materiál: Ako čeliť šikanovaniu. Metodické centrum, Bratislava 1997 .
Říčan, Pavel.: Agresivita a šikana mezi dětmi. Portál, Praha 1995.
Sborník metod: Čelíme šikanování. IPPP, Praha 1995
Zborník: Aktuálne problémy mládeže a podiel PPP na ich riešení. KPPP Banská Bystrica 1996.
Žilinčíková Daniela: Šikanovanie medzi deťmi. Metodický materiál OPPP, Banská Bystrica 1997

DOTAZNÍK O VYDIERANÍ A ŠIKANOVANÍ

V poslednom období sa v bežnom živote, ale i na stránkach tlače, v rozhlase, v televízii stretávame s javom, nazývaným vydieranie alebo šikanovanie. Znamená to psychické, aj fyzické napádanie a týranie mladších a slabších. Obyčajne sa tí, čo šikanujú vyhrážajú, aby šikanovaný nikomu nič neprezradil a môžu pod hrozbou násilia telesne iných napádať, vymáhať rôzne služby, nútia vykonávať nezmyselné príkazy, poškodzujú veci, zastrašujú a inak človeka ponižujú.
Tento dotazník slúži na to, aby sme zistili, či sa na vašej škole tiež vyskytujú spolužiaci, ktorí vám uvedeným spôsobom znepríjemňujú život v škole, na praxi alebo v domove mládeže. Pozorne si prečítajte otázky a zakrúžkujte alebo podčiarknite tie odpovede, ktoré považujete za pravdivé. Odpovede sú dôverné a nebudú zneužité. Pravdivým vyplnením nám pomôžete riešiť problém šikanovania na vašej škole. Dotazník je anonymný a nemusíte sa podpisovať.

Ďakujeme vám vopred za vyplnenie.

1. Som: chlapec - dievča Ročník ____________ Dátum ________________
2. Vydieranie alebo šikanovanie sa v našej škole: a) vyskytuje b) nevyskytuje
3. Aký spôsob šikanovania sa vyskytuje (môžeš presnejšie doplniť a popísať ):
a) telesné napadnutie, bitky
_____________________________________________________________
b) týranie a ubližovanie
_____________________________________________________________
c) vymáhanie rôznych "služieb", predmetov, potravín pod hrozbou násilia a trestu
_____________________________________________________________
d) vykonávanie nezmyselných príkazov
_____________________________________________________________
e) poškodzovanie a ničenie vecí
_____________________________________________________________
f) sexuálne obťažovanie
_____________________________________________________________
g) zastrašovanie a vyhrážanie
_____________________________________________________________
h) ponižovanie človeka, jeho rodiny, národnosti, vierovyznania
_____________________________________________________________
i) úplné vylučovanie zo spoločnosti ostatných
_____________________________________________________________
j) krádeže
_____________________________________________________________
k) iné spôsoby (uveďte aké)
_____________________________________________________________

4. Vydieranie alebo šikanovanie sa najčastejšie vyskytuje na týchto miestach:
kedy (čas) kde presne akým spôsobom
a) v škole _____________ ______________ ________________________
b) v triede _____________ ______________ ________________________
c) v areáli školy _____________ ______________ ________________________
d) v domove mládeže _____________ ______________ ________________________
e) na praxi _____________ ______________ ________________________
f) mimo školy _____________ ______________ ________________________
g) inde (uveďte kde) _____________ ______________ ________________________

5. O šikanovaní a vydieraní som sa rozprával(a):
a) so spolužiakmi, so spolubývajúcimi
b) s učiteľmi, vychovávateľmi, majstrami
c) s rodičmi, príbuznými
d) nepovedal som to nikomu, prečo? ___________________________________________

6. Ja sám som v nedávnej minulosti (kedy) ___________________________________________
a) počul o šikanovaní
b) bol som svedkom vydierania a šikanovania
c) bol som už vydieraný alebo šikanovaný
d) nebol som vydieraný alebo šikanovaný

7. Bol som už vydieraný alebo šikanovaný:
a) jedenkrát, neskôr sa to už neopakovalo
b) viackrát
c) som vydieraný alebo šikanovaný sústavne

8. Ak si šikanovaný, kto ťa šikanuje (pokiaľ chceš môžeš uviesť aj mená):
a) spolužiak
b) spolubývajúci v domove mládeže
c) niekto dospelý
d) nechodí do našej školy
e) niekto iný

9. Chcel by som, aby šikanujúci spolužiaci boli potrestaní:
a) verejným pokarhaním pred celým kolektívom žiakov a pedagógov
b) riaditeľským pokarhaním
c) bola im znížená známka zo správania
d) podmienečným vylúčením zo školy
e) vylúčením zo školy
f) preradením na inú školu
g) boli trestne stíhaní políciou
h) neboli potrestaní, lebo ja sám by som sa takto správal voči slabším spolužiakom
i) neboli vôbec potrestaní
j) oznámením rodičom a pohovorom s nimi
k) iné návrhy (aké):_________________________________________________________

10. Napíšte svoj vlastný názor - prečo sa šikanovanie na vašej škole vyskytuje a čo s tým:
a) príčiny __________________________________________________________________
_________________________________________________________________________
b) ako by sa dalo odstrániť ____________________________________________________
_________________________________________________________________________

11. Čo by si chcel(a) zmeniť v škole, v triede, v domove mládeže, na praxi:
_________________________________________________________________________
_________________________________________________________________________

DOMOV | INFORMÁCIE | ŠTÚDIUM | DOKUMENTY | AKTIVITY | FOTOGALÉRIA | KONTAKTY | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu