Legend of North kennel

VÝVOJ ALJAŠSKÉHO MALAMUTA

Jeden z prvých priekupníkov severských psov a saní pre nákladné účely bol Arthur Walden, ktorý s týmto zámerom prišiel v roku 1894 na aljašské zlaté polia. Tu neskôr napísal knihu „A Dog Puncher on the Yukon“ o „nákladných “ psoch a ich využití na Aljaške. Slávnym sa stala jeho ch. st. CHINOK, pomenovaná po jeho najlepšom psovi typu Siberian Husky, ktorým sa on venoval. Tohoto psa získal v Dowsne za 3 vrecia múky a 2 vrecia ovsa. Mladý manželia Seeleyovi ktorý boli na svadobnej ceste v Novom Anglicku okolo roku 1915, trávili čas horolezectvom a tu sa spoznali s Arthurom Waldenom. Hneď pri prvej návšteve u Arthura ich zaujala fenka sibírskeho huskyho „Toto“ (dcéra Toga Leonharda Seppaly) prenajali si ju a „Toto“ sa stala matkou ich výbornej fenky Tanta of Alyeska.

Neskôr sa Eva Seeley u Arthura strela s Allanom Alexandrom, nazývaným „Scotty“, ktorý sa radí medzi najväčšie osobnosti v histórií športu psích záprahov. Do Ameriky prišiel z rodného Škótska ako devätnásťročný mladík. Objav zlata na Klondayku a tým aj lákadlo veľkého dobrodružstva ho prinútilo presunúť sa na sever, do Nome . Spolu zo sudcom Albertom Finkom sa podieľal na organizácií prvého oficiálneho preteku psích záprahov All Alaska Sweepstakes, druhý ročník tohoto preteku aj vyhral. Spolupracoval tiež na prípravách expedície admirála Byrda do Antarktídy.

Allan Alexander „Scotty“ ukázal Eve Seeley jedného zo svojich psov, o ktorom povedal, že toto je pravý typ aljašského nákladného psa. Pes bol veľký a jemný a vyzeral, že sa rád mazná. Nemal žiadne meno a tak ho Eva pomenovala Rowdy of Nome. Sama nemala dosť takýchto psov vo svojej ch.st. Chinook (ktorú odkúpila so svojim manželom od Arthura Waldena). Rowdyho si zamilovala a začala vyhľadávať psy jeho typu.

Eve sa podarilo získať podobné psy - fenku Bessie a psa Yukon Jad, z ktorých spojenia sa v roku 1929 narodili štyri šteňatá - psy Tugg, Gripp, Finn a Kersage of Yukon. Bol to historicky prvý vrh, ktorý vznikol z rovnako podobného chovného materiálu a tak môže byť nazvaný vrhom prvých šteniat aljašského malamuta.

Seeleyovci začali intenzívnejšie študovať aljašské psy a prostredníctvom „Scottyho“ si začali dopisovať s chovateľmi a majiteľmi psov na Aljaške, v oblasti Yukonu a na severozápade Pacifiku. Uznanie Siberian husky v roku 1930 povzbudilo manželov Seeleyových skúsiť to aj pre plemeno Aljašský malamut. Seeleyovým sa podarilo získať niekoľko psov zodpovedajúceho typu a odchovať tak niekoľko vrhov. Založili tak líniu Kotzebue.

Po niekoľkých rokoch práce zistili, že plemeno je pripravené pre uznanie American Kennel Klubom. Bol pozvaný jeho prezident Charles Inglee, ktorý najskôr udelil predbežnú registráciu. Vysvetlil, že jednotlivé psy musia byť jednotné, aby bolo možné udeliť plné uznanie. Varoval taktiež pred ľuďmi, ktorí sú prekliatím každej rasy psov a chovajú mizerných psov na mizerných psoch len preto, aby mohli ťažiť z vzostupu popularity plemena. Nakoniec Seeleyovým navrhol, že by mohli vziať svoje psy na výstavu, aby rozhodcovia mali možnosť študovať ich a overovať si ich jednotnosť. American Kennel Klub vyslal niekoľko známych rozhodcov navštíviť chovateľskú stanicu Chinok, aby tam aljašských psov študovali a na základe týchto štúdií a konzultácií s Seeleyovými bol vytvorený základ štandardu plemena. V roku 1935 sa dočkali plného uznania a plemeno bolo zaregistrované pod názvom Alaskan Malamute.

Prvými malamutmi zaznamenanými v plemennej knihe boli Gripp of Yukon, Rowdy of Nome a Taku of Kotzebue. Gripp of Yukon(1) sa stal prvým šampiónom plemena. Po určitej dobe, keď už bol zaregistrovaný primeraný počet jedincov pre základňu čistokrvného chovu, bola plemenná kniha registrov uzatvorená.Práve šampión Gripp of Yukon bol ten, na základe ktorého bol vypracovaný prvý štandard plemena: výška 53,7 cm a váha 34 kg

Počas druhej svetovej vojny bolo veľa záprahových psoch použitých na armádne účely. Psy sa dostali tam, kde kone, traktory a lietadla nemohli. Boli využívané ako nosiči a k vlečeniu zbraní, munície a zásob v hornatých krajinách. Pre vynikajúci čuch sa taktiež používali k vyhľadávaniu osôb ako lavínoví psi. Záprahovým psom sa dávala prednosť pred dovtedy používanými bernardínmi, pretože boli menší, pohyblivejší a mohli vydržať tuhšiu zimu. Niektorí z takto využívaných psov boli malamuti a mnoho z nich sa už domov po vojne nevrátilo. Pátracie a záchranárske psy boli po vojne odoslané do Grónska a na Baffinov ostrov k službe amerických meteorologických staníc. Niektorí psi boli taktiež po vojne predávaní v likvidačných obchodoch. A takto sa dva psy dostali k Paulovi Voelkerovi zakladateľovi druhej línie M`Loot(2). Voelker však nikdy svoje psy v American Kenel Klube neregistroval.

K veľkým stratám po vojne je treba pripočítať aj straty pri expedíciách do Antarktídy, kde mnoho psov zahynulo kvôli rôznym nehodám, zraneniam a na psinku. Jenou z najznámejších bola expedícia Admirála Richarda Byrda.

Tieto straty predovšetkým línie Kotzebue, ktorá reprezentovala malamuty v plemennej knihe, vysvetľujú nebezpečne nízku základňu v roku 1947 a tak majitelia psov línie M`Loot, požiadali American Kennel Klub, aby sa plemenná kniha registrov znovu otvorila a línia M`Loot posilnila chovnú základňu. American Kennel Klub s istou zdržanlivosťou súhlasil. Podmienkou sa stalo, aby registrovaný jedinec mal v posledných troch generáciách preukázateľný čistokrvný pôvod.

Po druhej svetovej vojne však prichádzajú do chovu noví ľudia, ktorí prinášajú novú úroveň záujmu o aljašské malamuty. Jedným s týchto ľudí bol Róbert Zoller a jeho žena Laura Zoller(3). Cítili, že malamut dokázal svoju schopnosť ako pracovný záprahový pes, ale že si zaslúži viac než to. Začali malamuta zasväcovať do novej role - ako maznáčika a druha pre ľudí, ktorí chcú krásneho a vzácneho psa. Typ a kvalita psa sa týmto stala veľmi dôležitá.

Samozrejme, že sa hneď stretli s líniou Kotzebue a novou líniou M`Loot. Ďalej zistili že aj ostatní psi, ktorí nepochádzajú ani z jednej zo spomínaných línií taktiež prospievajú chovu a ich vplyv nemôže byť ignorovaný. Tieto ostatné psy sa niekedy spomínajú ako tretia línia, aj keď to nie je presný výraz, pretože to boli rôzne jednotliví psi vlastnení rôznymi ľuďmi a nie línie.

Príspevok Zollerových do chovu spočíval v tom, čomu dnes hovoríme krížením troch ciest. Prečítali o malamutoch všetko, čo mohli nájsť, často cestovali, aby spoznali psov v celej krajine a s mnohými ľuďmi si aj dopisovali, kvôli novým vedomostiam. Videli zvláštnosti a slabosti v obidvoch existujúcich líniách. Kotzebue bol dobrý typ hlavne pre dobrú hlavu a celkové proporcie, ale bol menší, než aký by podľa ich predstáv malamut mal byť. M`Loot mal zodpovedajúcu veľkosť, ale väčšina jedincov bola ľahšieho typu. Predná časť tela bola väčšinou lepšia než Kotzebue, ale zadné končatiny boli nedostatočné v úhlovaní a to viedlo k problémom s pohybom. M`Loot bol náchylný k dlhým ušiam a k nosu. Kotzebue boli šedobieli zatiaľ čo u M`Loot bola farba čiernobiela, hnedobiela, šedobiela a biela, Kotzebue boli menej agresívni a ľahšie ovládateľní na rozdiel od M`Loot, ktorí boli agresívni k iným psom, náchylní k boju a niekedy ťažko zvládnuteľní.

V súčasnej dobe je v Amerike medzi chovateľmi veľkým pojmom chovateľka pani Nancy Russel majiteľka ch. stanice Storm Kloud`s, ktorá sa chovom aljašských malamutov zaoberá už desiatky rokov, patrí k najlepším profesionálom v Amerike.

Eve B.Seeley,Gripp,Finn,Kearsage of Yukon

(1)

King M`Loot

(2)

Prvé dve šteňatá ktoré Zollerovi odchovali boli - pes Ch. Apache Chief of Husky-Pak a fenka Ch. Arctic Storm of Husky-Pak, ich otcom bol Ch. Spawn`s Alaska . Obaja sa stali míľnikmi v ich chovateľskom programe. Boli 3/4 M`Loot a z 1/4 „ostatní“. V porovnaní s čistokrvnou líniou M`Loot boli dosť podobní línii Kotzebue, avšak ich hlavy neboli dosť dobré - mali široké lebky a široko nasadené uši. Mali dobrú srsť aj farbu.

Neskôr však Zollerovi nakryli fenku Ch. Arctic Storm of Husky-Pak typovo veľmi dobrým psom Ch. Toro of Bras Coupe Kotzebue (Ch. Kim of Kotzebue- Kleopatra Kotzebue), ktorý pochádzal z ch.st. Chinook od Evy Seeley. Narodilo sa šesť šteniat, z toho päť sa stalo šampiónmi. Tieto šteňatá boli dôležitým príspevkom do chovu. Ch. Chereokee of Husky-Pak získal titul klubový víťaz roku tri krát po sebe. Ch. Cliquot of Husky-Pak sa stal oficiálnym symbolom Alaskan Malamuta Klub of Amerika.

Laura Zoller

Moosecat M'Loot ; ch:Paul Voelker , maj:Cecil Allen

(3)