Popis zrealizovaného projektu canisterapia

Vybraná trieda vo vyučovacom procese a Školský klub detí v mimoškolskej činnosti (mentálne i telesne postihnutých žiakov a autistov) pravidelne navštevovala terapiu. Na terapii vládla vzájomná súhra medzi učiteľom a psovodom, taktiež spolupráca s rodičmi obohacovala výsledky výskumu z domáceho prostredia správania sa detí. Zaznamenali sme pozitívne výsledky najmä v psychickom správaní. Predpokladané stanovené ciele sme postupne pridružovali do terapie a intenzívne kládli dôraz na ich realizáciu i kvalitu pôsobenia. Základom na vyučovacom procese bolo udržať pozornosť mentálne postihnutého dieťaťa dlhšie ako iné objekty. Prvým príchodom psíka na vyučovací proces vyvolával u žiakov prekvapenie i netradičnosť, že ich psík bude navštevovať na vyučovacích hodinách. Psík od prvého okamihu pôsobil ako vynikajúci motivačný faktor, pri ktorom sa žiaci dôslednejšie pripravovali na vyučovanie, sústredili, boli disciplinovaní, aktívni, kreatívni, no najmä zaujatí. Žiakom bolo poskytnuté dostatočné množstvo priestoru, aby si mohli psíka dotykom a hladením vychutnať a tým sme docielili uspokojenie ich potreby po nežnosti, ktorá je u mentálne postihnutých detí mnohokrát zvýšená. Na vyučovacích hodinách vlastivedy i vo výchovnom procese sme rozvíjali ako sa správne chovať k zvieratám. Témy správania sa človek – zviera sme transformovali na hodnoty správania sa človek ku človeku, rozvíjali sme medziľudské vzťahy. Zadávaním jednotlivých úloh si žiaci overovali a získavali zodpovednosť a samostatnosť pri ich plnení. Na vyučovacích hodinách telesnej výchovy, pracovnej výchovy a vo výchove mimo vyučovanie sme vhodne motivovali k rehabilitácii a rozvoju jemnej i hrubej motoriky, prostredníctvom hádzania loptičky, napodobňovaním činnosti psa, hladkaním a taktiež podnecovaním k naháňaniu, skákaniu, plazeniu i správneho držania tela a chôdze. Prispievali sme k rehabilitácii apatických detí a zároveň i hyperaktívnych. Zaujímavý bol kontakt autistických žiakov so psíkom. Ich prejavy boli rôznorodé. U autistov sme rozvíjali najmä socializáciu, komunikáciu, očný kontakt dieťaťa so zvieraťom, dospelým. Počas prítomnosti psíka vo vyučovacom procese a vo výchove mimo vyučovania sa s ním deti veľa rozprávali, zdôverovali a tým sme prispeli k rozvoju psychického otvorenia sa dieťaťa voči druhému, zníženia osamelosti a uzavretosti, podpory spontánnosti a v prvom rade zníženiu neverbálnych schopností a rozvoju verbálnych komunikačných schopností mentálne postihnutého žiaka. Kládli sme dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno – integračných problémov.

Projekt sme realizovali v štyroch fázach:

V septembri sa uskutočnilo rodičovské stretnutie, kde sme rodičov oboznámili o cieľoch a realizácii projektu Canisterapia.

Záverom ukončenia terapie sa uskutočnilo triedne rodičovské stretnutie, ktoré sa konalo v mesiaci január. Rodičov sme informovali o dosiahnutých výsledkoch terapie a diskusiou sme zhodnotili, či mala terapia odzrkadlenie i v rodinnom prostredí dieťaťa.

Projekt Canisterapia sme neustále pozorovali a zaznamenávali dosiahnuté výsledky správania sa a konania detí prostredníctvom audiovizuálnej techniky.

Projekt Canisterapia bol zrealizovaný za podpory a schválení predkladaných projektov „Zdravie v školách“ Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a poskytnutie psíka na terapeutické stretnutia pánom Ondrejom Šulkom. ĎAKUJEME

Vypracovala: Dáša Valerianová
koordinátor projektu